Neurotransmiter je definovaný ako chemický posol, ktorý prenáša, zvyšuje a vyvažuje signály medzi neurónmi, nervovými bunkami a inými bunkami v tele. Títo chemickí poslovia môžu ovplyvniť širokú škálu fyzických aj psychologických funkcií vrátane srdcovej frekvencie, spánku, chuti do jedla, nálady, regenerácie a strachu. Miliardy neurotransmiterových molekúl neustále pracujú, aby naše mozgy fungovali, riadia všetko od dýchania až po srdce.

Ako fungujú neurotransmitory?

Aby mohli neuróny posielať správy po celom tele, musia byť schopné komunikovať s ostatnými. Avšak neuróny nie sú spojené navzájom. Na konci každého neurónu je malá medzera nazývaná synapsa a na komunikáciu s ďalšou bunkou musí byť signál schopný prekročiť tento malý priestor. K tomu dochádza procesom známym ako neurotransmisia.

Vo väčšine prípadov sa neurotransmiter uvoľní z axónu, keď akčný potenciál dosiahne synapsu, miesto, kde môžu neuróny prenášať signály navzájom.

Keď elektrický signál dosiahne koniec neurónu, spúšťa uvoľnenie malých vreciek nazývaných vezikuly, ktoré obsahujú neurotransmitery. Tieto vrecka prelejú ich obsah do synapsie, kde sa neurotransmitery potom pohybujú cez medzeru smerom k susedným bunkám. Tieto bunky obsahujú receptory, kde sa neurotransmitery môžu viazať a spúšťať zmeny v bunkách.

Po uvoľnení, neurotransmiter prekročí synaptickú medzeru a pripojí sa k receptorovému miestu na inom neuróne. Neurotransmitery pôsobia ako kľúč a receptorové miesto pôsobí ako zámok. Ak chcete otvoriť konkrétne zámky, musíte použiť správny kľúč. Ak je neurotransmiter schopný pracovať na mieste receptora, spúšťa zmeny v prijímacej bunke.

Niekedy sa neurotransmitery môžu viazať na receptory a spôsobiť prenos elektrického signálu do bunky (excitačné). V iných prípadoch môže neurotransmiter zablokovať signál, čo bráni tomu, aby správa pokračovala (inhibičná).

Akonáhle má neurotransmiter navrhnutý účinok, jeho činnosť môže byť zastavená rôznymi mechanizmami. Môže sa degradovať alebo deaktivovať enzýmami. Môže sa vziať späť axon neurónu, ktorý ho uvoľnil v procese známom ako spätné vychytávanie. Neurotransmitery zohrávajú dôležitú úlohu v každodennom živote a fungovaní. Vedci ešte nevedia, koľko neurotransmiterov existuje, ale bolo identifikovaných viac ako 100 chemických poslov.

Neurotransmitery možno klasifikovať podľa ich funkcie:

Excitačné neurotransmitery: Tieto typy neurotransmiterov majú excitačné účinky na neurón, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že neurón bude vypúšťať akčný potenciál. Niektoré z hlavných excitačných neurotransmiterov zahŕňajú epinefrín a norepinefrín.

Inhibičné neurotransmitery: Tieto typy neurotransmiterov majú inhibičný účinok na neurón; znižujú pravdepodobnosť, že neurón spustí akčný potenciál. Niektoré z hlavných inhibičných neurotransmiterov zahŕňajú serotonín a kyselinu gama-aminomaslovú (GABA). Niektoré neurotransmitery, ako je acetylcholín a dopamín, môžu vytvárať tak excitačné, ako aj inhibičné účinky v závislosti od typu prítomných receptorov.

Modulačné neurotransmitery: Tieto neurotransmitery, často označované ako neuromodulátory, sú schopné ovplyvniť väčší počet neurónov súčasne. Tieto neuromodulátory tiež ovplyvňujú účinky iných chemických poslov.

Druhy neurotransmiterov

Neurotransmitery môžu byť zaradené do jedného zo šiestich typov:

Kyselina gama-aminomaslová (GABA) pôsobí ako hlavný inhibičný chemický posol. GABA hrá úlohu pri regulácii úzkosti. Benzodiazepíny, ktoré sa používajú na pomoc pri liečbe úzkosti, fungujú tak, že zvyšujú účinnosť neurotransmiterov GABA, čo môže zvýšiť pocity pokoja.

Glutamát je najpočetnejší neurotransmiter nájdený v nervovom systéme, kde hrá úlohu v kognitívnych funkciách, ako je pamäť a učenie. Nadmerné množstvo glutamátu môže spôsobiť excitotoxicitu, čo vedie k bunkovej smrti. Táto excitotoxitická reakcia spôsobená tvorbou glutamátu je spojená s poraneniami mozgu.

Oxytocín je hormón aj neurotransmiter. Vyrába sa z hypotalamu a zohráva úlohu napríklad v sexualite.

Endorfíny sú neurotransmitery, ktoré inhibujú prenos bolestivých signálov a podporujú pocity eufórie. To je ten pocit po dobrom tréningu.

Epinefrín sa považuje za hormón aj za neurotransmiter. Všeobecne platí, že epinefrín (adrenalín) je stresový hormón. Avšak, funguje aj ako neurotransmiter v mozgu.

Norepinefrín je neurotransmiter, ktorý hrá dôležitú úlohu v ostražitosti, ktorá sa podieľa na „akcií alebo úteku“. Jeho úlohou je pomôcť mobilizovať telo a mozog, aby mohli konať v časoch nebezpečenstva alebo pod nátlakom. Úrovne tohto neurotransmitera sú zvyčajne najnižšie počas spánku a najvyššie v keď je na osobu vyvíjaný nátlak.

Histamín pôsobí ako neurotransmiter v mozgu a mieche. Má úlohu pri alergických reakciách a je produkovaná ako súčasť reakcie imunitného systému na patogény.

Dopamín zohráva dôležitú úlohu pri koordinácii pohybov tela. Dopamín tiež vyvoláva motiváciu a sústredenie. Je veľmi dôležité vedieť, že dopamín je potrebný pre kvalitný tréning a regeneráciu svalov. Jeho činnosť sa dá podporiť ráno tak, že vynecháte sacharidy z raňajok. Doplnok tyrozín tento neurotransmiter podporuje, preto je dobré ho užívať pred tréningom, a v článku o bcaa som spomínal že bcaa samotné pred tréningom vedia dopamín znížiť.

Serotonín zohráva dôležitú úlohu pri regulácii a modulácii nálady, spánku, úzkosti, sexuality, regenerácie a chuti do jedla. Serotonín je ideálne zvýšiť po tréningu a pred spaním. S týmto vám pomôže zdravé stravovanie a dobré zvolené sacharidy po tréningu a na večeru a doplnky ako magnézium alebo l-theanín.

Adenozín pôsobí ako neuromodulátor v mozgu a podieľa sa na zlepšeni spánku.

Adenozín trifosfát (ATP) pôsobí ako neurotransmiter v centrálnom a periférnom nervovom systéme. Zohráva úlohu v autonómnej kontrole, senzorickej transdukcií a komunikácii s gliovými bunkami. Výskum naznačuje, že môže mať tiež úlohu pri niektorých neurologických problémoch vrátane bolesti, traumy a neurodegeneratívnych porúch.

Oxid dusnatý zohráva úlohu pri ovplyvňovaní hladkých svalov, umožňuje rozšírenie krvných ciev a zvyšuje prietok krvi do určitých oblastí tela. Vyskúšajte doplnky ako citrulin malát alebo l-arginin, ktoré vám určite pomôžu s prekrvením svalov, zlepšia tréning a aj regeneráciu svalov.

Oxid uhoľnatý je zvyčajne známy ako bezfarebný plyn bez zápachu, ktorý môže mať toxické a potenciálne smrteľné účinky, keď sú ľudia vystavení vysokým hladinám látky. Prirodzene ju však produkuje aj telo, kde pôsobí ako neurotransmiter, ktorý pomáha modulovať zápalovú odpoveď tela.

Acetylcholín je jediným neurotransmiterom vo svojej triede. Nachádza sa v centrálnom aj periférnom nervovom systéme, je to primárny neurotransmiter spojený s motorickými neurónmi. Zohráva úlohu vo svalových pohyboch, ako aj v pamäti a učení, preto dbajte na zdravý jedálniček, ktorý je vždy polka úspechu.

Čo sa stane, keď neurotransmitery nefungujú správne?

Rovnako ako u mnohých procesov tela, niekedy sa veci nevyvíjajú tak ako by mali. Javy, ktoré môžu nastať pri narušenom nervovom systéme:

• Neuróny nemusia produkovať dostatok určitého neurotransmitera.
• Môže sa uvoľniť príliš veľa konkrétneho neurotransmitera.
• Príliš veľa neurotransmiterov môže byť deaktivovaných enzýmami.
• Neurotransmitery môžu byť reabsorbované príliš rýchlo.
• Keď sú neurotransmitery postihnuté ochorením alebo liekmi, môže dôjsť k rôznym nepriaznivým účinkom na telo.

Identifikácia neurotransmiterov

Neurotransmitery zohrávajú rozhodujúcu úlohu v neurónovej komunikácii a ovplyvňujú všetko od nedobrovoľných pohybov, až po učenie a nálady. Tento systém je komplexný a vysoko prepojený. Neurotransmitery pôsobia špecificky, môžu však byť ovplyvnené chorobou, drogami alebo dokonca činnosťami iných chemických poslov.